Čitateľ chce fotku zlepšiť, ale bojí sa prehnaného HDR vzhľadu, zlej pleti alebo nekonzistentných farieb. Dostane jednoduchý poriadok úprav: expozícia, biela, kontrast, farby, lokálne masky a export.
Mnoho ľudí pokazí fotku až pri úprave. Nie preto, že by nevedeli použiť program, ale preto, že sa snažia opraviť všetko naraz. Výsledkom býva umelá pleť, zvláštny kontrast alebo farby, ktoré síce kričia z displeja, no nepôsobia profesionálne.
Pri prirodzenej úprave funguje skôr pokoj než efekt. Cieľom nie je ukázať, koľko nástrojov poznáš, ale dostať fotografiu bližšie k tomu, čo si v scéne naozaj cítil: čisté svetlo, správny tón a zrozumiteľný hlavný motív.
