Človek chce dobrý portrét na web alebo LinkedIn, ale nevie, či bude lepší ateliérový pocit, kancelária, ulica alebo príroda, a nechce pôsobiť mimo svojho odboru. Dostane rámec, ako vybrať miesto podľa toho, kde sa fotka použije, aký dojem má vytvoriť a ako veľmi má pôsobiť formálne alebo prirodzene.
Portrétné fotenie vie človeka zablokovať ešte skôr, než príde na miesto. Mnohí majú pocit, že nevedia pózovať, nevedia sa tváriť a nebudú na fotografii pôsobiť prirodzene. To je bežné a neznamená to, že portrétne fotky pre nich nie sú.
Najväčší rozdiel často nespraví fotoaparát ani objektív, ale to, ako bezpečne sa človek cíti. Keď nemá potrebu výkonu, keď sa nemusí hneď „správne“ postaviť a keď vie, že prvé minúty sú len rozbeh, výraz aj držanie tela sa menia samé od seba.
Preto má príprava na portrétny session zmysel aj bez technických detailov. Pomáha človeku prísť na fotenie s lepším nastavením hlavy a tým pádom aj s väčšou šancou na prirodzený výsledok.
