Pár chce prirodzené svadobné fotky, ale zároveň sa bojí, že bez prípravy zabudne na ľudí, momenty alebo malé rodinné priority, ktoré sa už nedajú zopakovať. Dostane rámec, ako si pripraviť priority, rodinné kombinácie, dôležité detaily a realistické očakávania bez toho, aby z fotenia vznikol tvrdý checklist.
Svadobné portréty sa často pokazia nie preto, že by pár nebol fotogenický alebo že by miesto nebolo pekné, ale preto, že sa na ne v harmonograme nechá príliš málo priestoru. Zhon potom zoberie kľud z pohybu, rozhodovania aj výrazu.
Keď sa portréty tlačia medzi dve pevné povinnosti, všetko je naraz dôležitejšie než samotné fotenie: presun, hostia, časovač dňa, koordinácia programu. Výsledkom bývajú unáhlené zábery bez rezervy na zmenu svetla alebo tempa.
Dobre naplánovaná portrétna časť svadobného dňa nemusí byť dlhá. Musí však mať priestor na pokoj, malý dych a rozumný presun. To je presne to, čo býva na výsledných fotkách citeľné najviac.
