Čo znamená vidieť svetlo pri portréte

Vidieť svetlo neznamená len povedať si, že „tu je dosť svetla“. Znamená to všimnúť si, odkiaľ svetlo prichádza, ako dopadá na čelo, oči, nos, líca a bradu, aké tiene vytvára a či pomáha tvári alebo jej škodí. Keď sa začiatočník pozerá na scénu, zvyčajne vidí človeka. Skúsenejší fotograf sa najprv pozrie na svetlo na jeho tvári.

To je obrovský rozdiel. V jednej situácii môže byť človek postavený pri krásnej stene, no na tvári má tvrdé tiene pod očami a nepríjemný kontrast. O dva kroky ďalej, pri tej istej stene, však môže byť svetlo jemné, vyrovnané a lichotivé. Samotná lokalita sa nezmenila. Zmenilo sa len svetlo a pozícia človeka voči nemu.

Ak si na tieto tri otázky zvyknete odpovedať ešte pred prvým záberom, začnete robiť lepšie portréty omnoho rýchlejšie než tým, že budete stále meniť objektívy alebo študovať len technické nastavenia. Ak chcete na túto tému nadviazať technicky, pozrite si aj článok základy fotografovania.

Prečo začiatočníci svetlo často nevidia

Väčšina začiatočníkov rieši najprv techniku. Pýta sa, akú clonu dať, aké ISO nastaviť alebo aký objektív použiť. To všetko je dôležité, ale až potom, čo si uvedomíte, či je vôbec svetlo dobré. Keď je človek v zlom svetle, technika problém len zmierni. Zriedka ho úplne vyrieši.

Typický príklad je fotenie na ostrom poludňajšom slnku. Na displeji sa môže zdať, že je všetko „jasné“, ale tvár býva rozbitá tvrdými tieňmi, oči sú prižmúrené, pokožka pôsobí kontrastne a celkový portrét je menej príjemný. Začiatočník si často myslí, že problém je vo fotoaparáte. V skutočnosti je problém v tom, že svetlo nebolo prečítané správne.

Práve preto je užitočné mať v hlave jednoduché pravidlo: najprv svetlo, potom pozadie, až potom technika. Tento princíp funguje rovnako pri portrétoch s fotoaparátom aj mobilom. Dobre ho dopĺňa aj článok ako fotiť portrét v prirodzenom svetle.

Mäkké a tvrdé svetlo – základ ktorý musíte rozlišovať

Jedna z prvých vecí, ktoré sa vo fotoskole oplatí naučiť, je rozlišovanie mäkkého a tvrdého svetla. Mäkké svetlo vytvára jemné tiene, plynulé prechody a lichotivejší portrét. Tvrdé svetlo vytvára ostré hrany tieňov, zvýrazňuje textúru pokožky a ľahko robí portrét nepríjemne kontrastný.

Mäkké svetlo nájdete napríklad pri okne počas zamračeného dňa, v otvorenom tieni pri budove alebo počas zlatej hodiny ráno a večer. Tvrdé svetlo sa objavuje najmä na priamom poludňajšom slnku alebo v situáciách, kde nie je nič, čo by ho rozptýlilo.

Ak sa chcete lepšie zorientovať aj v tom, ako svetlo súvisí s expozíciou, výborne vám pomôžu články čo je ISO vo fotografii a čo je clona vo fotografii.

Smer svetla a jeho vplyv na tvár

To isté svetlo môže vyzerať úplne inak podľa toho, z akej strany dopadá. Smer svetla mení charakter portrétu viac, než si väčšina začiatočníkov myslí. Práve preto sa oplatí pri portréte človeka vedome posúvať a pozorovať, čo sa deje s očami, nosom, lícnymi kosťami a krkom.

Pre začiatočníka je najlepšie začať s predným alebo jemným bočným svetlom. Bočné svetlo je veľmi dobrá škola, pretože ukáže tvári objem a zároveň vás naučí vnímať tiene. Keď sa s ním naučíte pracovať, portréty začnú pôsobiť omnoho profesionálnejšie.

Ako pracovať so svetlom pri okne

Ak existuje jedno miesto, kde sa dá portrétne svetlo učiť najlepšie, je to okno. Svetlo pri okne je stabilné, ľahko čitateľné a začiatočník si na ňom veľmi rýchlo všimne, čo sa mení, keď sa model alebo fotograf pohne o pár centimetrov.

Najlepšie funguje veľké okno s rozptýleným denným svetlom. Človeka nepostavte úplne chrbtom k oknu ani úplne čelom v každom prípade. Skúšajte viac možností: priamo oproti oknu, mierne bokom, viac v hĺbke miestnosti alebo tesne pri svetle. Sledujte, ako sa menia tiene a lesk v očiach.

Ak vás baví portrét a chcete pokračovať, dobré interné prepojenie je aj na článok ako fotiť portrét, kde sa táto téma spája s kompozíciou, pózovaním a nastavením fotoaparátu.

Ako pracovať so svetlom vonku

Vonku máte výhodu priestoru, ale zároveň aj menej kontroly. Práve preto je dôležité naučiť sa hľadať správne miesto, nie len pekné miesto. Niekedy bude najlepší portrét pri úplne obyčajnej stene v tieni, nie uprostred „krásnej“ lokality na tvrdom slnku.

Veľmi dobre funguje otvorený tieň, teda situácia, keď je človek v tieni, ale pred sebou má otvorený priestor so svetlou oblohou. Svetlo je vtedy mäkké, rovnomerné a veľmi príjemné pre pleť aj oči. Druhá výborná možnosť je zlatá hodina, keď svetlo získa teplejší tón a fotografie majú okamžite lepšiu atmosféru.

Jednoduché cvičenia do fotoskoly

Najlepšie sa svetlo naučíte nie čítaním, ale porovnávaním. Vyberte si jedného človeka, jedno miesto a spravte sériu záberov s minimálnymi zmenami. Tak veľmi rýchlo uvidíte, čo robí svetlo s portrétom.

Toto je veľmi jednoduchý, ale extrémne účinný tréning. Keď sa k týmto cvičeniam vrátite viackrát, začnete svetlo čítať intuitívnejšie. A to je presne bod, kde sa začiatočník začne posúvať dopredu.