Jedna z najťažších vecí na začiatku fotografickej cesty nie je technika, ale ceny. Väčšina fotografov začne príliš lacno – ja som nebol výnimkou.

V tomto článku ukážem, ako dnes pristupujem k cenotvorbe fotografických služieb a čo všetko do nej započítavam. Bez teórie, len reálna prax.

Prečo väčšina fotografov podceňuje svoju cenu

Najčastejšie dôvody:

• strach, že klient odíde
• porovnávanie sa s lacnou konkurenciou
• nezapočítanie času mimo samotného fotenia

Výsledok? Veľa práce, málo peňazí, rýchle vyhorenie.

Čo všetko musíš započítať do ceny

Fotografovanie nie je len stlačenie spúšte:

• komunikácia s klientom
• cesta na miesto
• samotné fotenie
• triedenie fotografií
• úpravy
• odovzdanie
• archivácia

Jedna hodinová zákazka pokojne zaberie 5–8 hodín reálneho času.

Moja jednoduchá matematika

Najprv si určím, koľko chcem mesačne zarobiť. Potom odrátam:

• nájom / kanceláriu
• techniku
• softvér
• dane
• odvody

Zvyšok vydelím reálnym počtom zákaziek. Tak vznikne minimálna hodinová sadzba.

Lacné fotenie priťahuje nesprávnych klientov

Toto som si overil v praxi. Klienti, ktorí hľadajú najnižšiu cenu:

• viac reklamujú
• viac vyjednávajú
• menej si vážia tvoju prácu

Od momentu, keď som ceny zvýšil, paradoxne prišli lepší klienti.

Balíčky fungujú lepšie než hodinovka

Namiesto ceny „za hodinu“ používam balíčky:

• mini balík
• štandard
• premium

Klient si vyberie sám a ja nemusím obhajovať každú minútu.

Svadby vs portréty – úplne iná logika

Svadby nacením ako celodenný projekt. Portréty ako kratšiu zákazku. Nikdy ich nemiešam do jedného cenníka.

Ak riešiš aj technickú stránku, odporúčam článok Ako si vyskladať prvý profesionálny set fotografa.

Kedy zdvihnúť ceny

• keď máš plný kalendár
• keď nestíhaš
• keď máš viac dopytov než termínov

To je signál, že si lacný.

Prečo sa neoplatí kopírovať cenníky konkurencie

Každý fotograf má iné náklady, skúsenosti aj cieľovú skupinu. Tvoja cena musí vychádzať z tvojej reality.